NECHCEME „VAŠE" PENIAZE. DAJTE „NAŠIM" DEŤOM ŠANCE...
Prišli Vianoce. Upratujeme. Nakupujeme. Zdobíme. A - čistíme si svedomie. Podľa svojich možností. Dvacka. Stovka. Desať tisíc. „Pre deti z detského domova", pre tie je všetko, čo nahádžeme do kasičiek v obchodných centrách. Čisté peniaze. A my, čo v tých domovoch s tými deťmi pracujeme ich vidíme premenené na autíčka na diaľkové ovládanie, na nové video, na „ozajstné" barbie, na značkové čapice, na bicykle, stroje do posilovne...
Prišli Vianoce.
... a „naše" deti pečú perníky a maľujú tanieriky a vyrábajú šperky... A potom by mali (tak ako minulý rok) stáť pri pulte a predávať. Ukázať svoje tváre a svoje príbehy. A potom sme sa počuli ako hovoríme „našim" sedemnástkam: „... tak si spravíme pekný deň..."
A zabrzdili sme v poslednej chvíli.
Nezbláznili sme sa. Iba sme sa rozhodli. Od 10. 12. sa stopli všetky akcie, na ktorých by sa mohli deti z detského domova POHODA naučiť žobrať a prosiť o pomoc - vystúpenia na večierkoch veľkých firiem, na ktorých si s najukáznejším dieťaťom za ruku, alebo na rukách za pekné pesničky a básničky prevezmeme šeky. Stánok v nákupnom centre. Komunita s dobrými ľuďmi, ktorí prinesú vrecia plné hračiek. Stopli sme „peniaze bez cieľa". Všetky.
Vieme, že budeme mať čo vysvetľovať veľkým aj malým.
Chceme im povedať, že:
1) štát (zriaďovateľ) nám dal dostatok prostriedkov na to, aby deti snariadenou ústavnou starostlivosťou mohli žiť dôstojne - keby ani koruna nebola od darcov a sponzorov, aj tak by mohlo všetkých 60 detí znášho detského domova POHODA vtomto roku chodiť do škôl, ktoré si vyberú bez ohľadu na ich vzdialenosť. Nakrúžky, ktoré ich bavia. Na plaváreň. Keď sa pokazilo kúrenie, peniaze na opravu prišli do 5 dní - skôr než faktúra. Nehovoríme, že naše deti majú veľa nového oblečenia - ale to je otázka priorít nášho tímu, nie nedostatku peňazí - a koniec koncov, koľkí z nás nakupujú v sekáčoch a výpredajoch?. Celé leto sme strávili na vode a pod stanom, v táboroch a po sviatkoch ideme na lyžovačku...
Základ teda máme. Všetko ostatné je o našej tvorivosti. O tom, či budeme skučať, že sme neboli pri mori, alebo dychčiac vylezieme na čo najvyšší kopec a povieme: „... jú aká krása..." Či budeme mať pocit, že „... chodím vo veciach po sestre.", alebo chytím do rúk háčik a zbytky vlny a čierny základ oživím neuveriteľnými kreáciami...
2) nie je férové „kaziť trh". A „peniaze zadarmo" trh kazia. Vieme predsa presne pomenovať, čo by zvýšilo kvalitu života „našich detí" a na čo rozpočet nestačí: pre miminká by bolo super plávanie a alternatívna rehabilitácia. Pre profesionálne rodiny vytvorenie systému kontinuálneho vzdelávania. Pre deti, ktoré sú už väčšie, kurzy, čo zvýšia ich hodnotu na trhu práce: jazykové, počítačové, barmanské, účtovnícke a pod. Dlhodobé dobrovoľnícke programy. Programy pre biologických rodičov, aby mohli byť so svojimi deťmi čo najviac a naučili sa o ne starať. Pracovné príležitosti pre študentov, tam, kde s nimi budú mať trpezlivosť. Na každú z týchto aktivít sa dajú nájsť partneri.
Počujete ten rozdiel? Partneri, nie darcovia. Partneri, ktorí pôjdu do projektov s nami a budú chcieť vidieť výsledky.
3) Natiahnutá ruka je prosbou. Hm. Ak máme sny odeťoch zdetského domova, máme sny o sebavedomých ľuďoch, ktorí nehľadajú po 18tke azylový dom, ale dajú sa dokopy s kamošmi a prenajmú si byt. O mladých ľuďoch, ktorí sa cez prázdniny zbalia a odídu si zarobiť na ranč do Írska. O dievčatách, ktoré pustia k vode každého chlapa, ktorý by si ich trúfol udrieť.
Neveríme, že by ktokoľvek z nás postavil vlastné deti do stánku s adresou kde bývajú a nechal žiadať okoloidúcich o príspevok. Báli by sme sa, že sa im skriví chrbát. Báli by sme sa, že urazíme a pošliapeme ich hrdosť. Nevidíme dôvod nesprávať sa k deťom s nariadenou ústavnou výchovou ako k vlastným deťom.
Deti z detského domova POHODA nepotrebujú odpustky. Potrebujú iné: aby sme ich pustili medzi seba ako rovnocenných partnerov. Potrebujú našu pomoc. Podporu. Trpezlivosť. Len nie „peniaze zadarmo". Ak im ich dáme, naučíme ich, že za smutné príbehy dostanú zaplatené lepšie, než za obyčajú robotu... Nechceme im to dovoliť.
Pomôžte nám. Nedajte nám svoje peniaze.
Dajte našim deťom šance.
Ida Želinská
riaditeľka detského domova POHODA
Riaditelia detských domovov, pridajte sa k Pohoďákom, ktorí sa rozhodli, že nebudú za almužnu predávať tváre svojich detí a zrušili všetky akcie, ktoré by ich deti naučili žobrať. Lebo aj tak to, čo dostanú, neurobí ich život v skutočnosti krajším ani lepším. Podávame im rybu namiesto toho, aby sme ich naučili chytiť ju.
Detské domovy, ktoré máte záujem pripojiť sa k signatárom tejto výzvy, kontaktujte ma na mojej mailovej adrese blahova@blog.sme.sk
Zastavme predvianočné okázalé žobranie, ktoré robí z opustených detí predajný artikel !
Môžeme im predsa ponúknuť oveľa viac, než peniaze.
K výzve sa pripojili:
Ida Želinská, DeD Pohoda
Libor Kobyda, Združenie DETSKÝ SMIECH
Pani Výbochová, DeD Nezábudka Dunajská Streda
PhDr. Zora Burčíková, riaditeľka DeD, Uralská 1, 040 12 KOŠICE
