Dnes prišlo v pléne Národnej rady našej Slovenskej republiky okrem iného i k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, účelom ktorého bolo skrátenie diagnostickej lehoty v detských domovoch zo 6 mesiacov na 3 mesiace.
Pozmeňujúci návrh nebol prijatý.
Napriek tomu, že jeho schválenie odporučil sociálny výbor, napriek tomu, že poslanecký prieskum odhalil, že za prehnane dlhú diagnostickú lehotu boli schovávané deti, ktoré mali vyrastať v zdravom prostredí profesionálnej rodiny a nie v ústave.
O čo Vám páni poslanci ide?
Zdá sa Vám etické a humánne zadržiavať bábätká pod fingovanou zámienkou v detských domovoch?
Zdá sa Vám, že je v ich najlepšom záujme, odopierať im individuálnu starostlivosť a náklonnosť, ktorú by im mohla poskytnúť profesionálna rodina?
Zdá sa Vám normálne neposkytnúť pomoc a podporu týmto deťom, napriek tomu, že ústavy z nich robia zaostalých jedincov neschopných pozitívnych a hlbokých citov?
Zdá sa Vám v poriadku, že ste tento návrh zmietli zo stola a nechali plakať nechcené bábätká v ich postieľkach ďalšie dlhé mesiace?
Zdala sa Vám táto zmena zbytočná?
Ak môžem niečo objasniť, pre bábätko je šesť mesiacov ohromne dlhá doba a jeho vývoj už nebude nikdy taký expanzívny ako v priebehu prvého roku.
Naučí sa sedieť, loziť, stáť, behať, prvé slová, vety...
Alebo sa to nenaučí a bude v ústave do troch rokov plienkované, chodiť sa bude učiť o rok dlhšie, pretože popri nábytku to nejak stráca zmysel, bude pôsobiť, ako retardované, lebo jeho slovná zásoba bude spočívať veľmi dlho v slovách ham a pá-pá.
Ako vidím, je Vám to jedno. Viac Vám záleží na tom, kto tento návrh priniesol, ako na tom, čoho alebo koho sa týka.
Vaša prosociálna principiálnosť mi berie dych.
"Pozriem sa na to, kto to hovorí a podľa toho si vyberiem tlačítko."
Ubezpečujem Vás, že dnes ste sa stali priamo zodpovední, za malú Hanku, Terezku, Janka, Paťka, Tomáška a stovky ďalších detí, ktoré budú dlhé mesiace trpieť nedostatkom pozornosti, ťažkou sociálnou depriváciou z nedostatku kontaktu a láskavého prístupu.
Nech sa Vám dobre zaspáva!