A potom prídete na letný pobyt náhradných rodín, sadnete si na lavičku, pozorujete úplne obyčajné deti a nemôžete prísť na to, prečo z nich majú niektorí ľudia strach.
Vraj to majú zapísané v génoch
Deti v náhradných rodinách majú za sebou smutnú minulosť. Boli opustené a straty tohto rozsahu i dospelí znášajú s veľkou bolesťou. Boli odtrhnuté od svojej istoty, od svojich najbližších. Okrem tejto traumy, ktorá sa na nich podpisovala už od prenatálneho vývoja, niektorí predpokladajú, že riadené genetikou budú nasledovať osud svojich biologických rodičov.
Dieťa vstúpilo do života s genetickou výbavou, zdedenou po svojich rodičoch. Je zakódovaná v dvojitej špirále DNA, ktorá je tvorená štyrmi nukleovými bázami (adenín, cytozín, guanín, tymín), ktoré sa spájajú do párov. Gén je konkrétna sekvencia v tomto reťazci. Tá riadi tvorbu bielkovín v bunke a je zodpovedná za určité predispozície človeka. Kombinácie nukleotidov majú teda na svedomí to, či máme hnedé alebo modré oči, či môžeme ochorieť na rakovinu, či budeme oplývať talentami, či budeme tichí alebo extroverti. Z DNA sa dá čítať ako z veľkej knihy. Vedci sa už o to pokúšajú a mnohé užitočné zistenia sa stali súčasťou nášho života.
Čo však s tým, ak sa z tejto knihy génov dajú vyčítať iba smutné veci? Čo s tým, ak otec dieťaťa bol alkoholik, matka prostitútka, ak trpeli mnohými chorobami, ak neboli schopní dosiahnuť viac ako základné vzdelanie?
Mnohé z toho je zapísané v génoch a vzoprieť sa genetickej informácii bolo donedávna považované za nemožné. Osud bol naprogramovaný a teoreticky sa nedalo prekročiť vlastný tieň. Napriek tomu život so železnou pravidelnosťou presviedčal o opaku a prekvapoval.
Laboratórny pokus s myšami odštartoval nový náhľad na človeka a nemennosť jeho genetickej výbavy. Pre pokusné účely bol vyšľachtený špeciálny druh myší, ktoré trpeli cukrovkou a rakovinou. Boli väčšie a obézne a okrem toho sa od bežnej myši líšili aj žltým sfarbením. Vedci v USA skúmali vplyv výživových doplnkov na ich zdravotný stav. Ich stravu obohatili o vitamíny, cholín a kyselinu listovú. A stalo sa to, čo u vedeckej obce vyvolalo veľký údiv a polemiky. Mláďatá týchto myší, ktoré sa im narodili po tomto pokuse, sa na svojich rodičov ani za mak nepodobali. Boli malé, štíhle a zdravé. A dokonca hnedé. Jemná zmena stravy spôsobila veľkú zmenu celého ich organizmu. Ešte šokujúcejšie bolo, že táto zmena bola dedičná pre ďalšie a ďalšie generácie.
Pri podrobnom skúmaní sa zistil obrovský vplyv vonkajšieho prostredia a to priamo na DNA. Epigenetika našla vysvetlenie. Zmeny sa odohrávajú na chemickej úrovni priamo v jednotlivých génoch. Reťazec nukleových báz sa nezmenil, ale to, čo sa zmenilo, bola aktivita alebo funkčnosť génu.
Jednoducho - gény sa dajú vypnúť.
Funkcia tlmenia génu sa nazýva metylácia. Metylové skupiny sa naviažu na gén a jednoducho ho vyradia z činnosti. Metylácia je napríklad príčinou toho, že človek, ktorý má vo svojich génoch zapísanú náchylnosť na ochorenie rakovinou i napriek genetick predispozícii ňou nebude nikdy trpieť. Zrejme pije zelený čaj, zdravo sa stravuje, športuje, užíva výživové doplnky. Toto všetko môže spôsobiť, že jeho "rakovinový gén" sa vypne. Genetická informácia je zmenená. A je v tejto forme pripravená aj pre jeho potomstvo. Je dedičná.
Opačným mechanizmom je acetylácia, ktorá naštartuje pôvodne nefunkčné gény. DNA je pevne zvinutá okolo bielkovín, no ak tie na seba naviažu acetylové prívesky, zovretie sa uvoľní a gén sa aktivuje.
Zo sveta vedy k nám teda prichádza volanie po zodpovednosti. To, čo dnes urobíme, môže mať na nás i naše deti zásadný vplyv.
Epigenetici tiež prišli na to, že láskavé zaobchádzanie s dieťaťom a mláďaťom významne ovplyvňuje jeho genetické predispozície v psychickej oblasti. Pri porovnávaní zvierat hladkaných a nehladkaných sa objavili veľké rozdiely v psychickej vyrovnanosti, schopnostiach, inteligencii ale čo je dôležité i na epigenetickej úrovni.
Stresové hormóny u nehladkaných potkanov ovplyvnili DNA zvierat natoľko, že bol vypnutý dôležitý gén.
Porovnávaná bola tiež DNA samovrahov, ktorí boli v detstve týraní. Na rozdiel od svojich rovesníkov mali epigenetickú informáciu zmenenú tak, že boli aktivované gény, ktoré zvýšili u nich riziko samovraždy.
Genóm sa dá ovplyvniť i vo vyššom veku. Najvhodnejšou výskumnou vzorkou boli pre vedcov jednovaječné dvojčatá. Tie, ktoré žili spolu alebo sa často stretali a mali rovnaké obyčaje a stravovacie návyky, mali aj aktivované rovnaké gény a ich DNA boli takmer totožné.
Dvojčatá, ktoré spolu netrávili toľko času, bývali na rôznych miestach a mali rozdielne zvyky sa dokonca na seba i menej podobali. Pri skúmaní ich DNA vedci zistili oveľa viac rozdielov. Tieto rozdiely v genetickej informácii spôsobili oni sami.
Čo z toho vyplýva pre náhradné rodičovstvo?Náhradní rodičia vedia a na vlastné oči vidia, ako sa vplyvom láskavej starostlivosti ich deti menia. Z tichých
a utiahnutých detí sa stávajú veselí nezbedníci, z agresívnych a ukričaných zlostníkov príjemní spoločníci.
Mnohí náhradní rodičia často počúvajú „ako sa ten váš malý/malá na vás podobá". Podoba vonkajšia je ale iba odrazom podoby vnútornej. Rovnaké stravovacie návyky, rovnaké prostredie, obyčaje, stereotypy... Malé veci, ktoré robia veľké zmeny.
Tie zmeny, ktoré im do života priniesli ich nový rodičia sa zapísali do ich génov.
Prirodzene sme od vekov tušili, čo je pre človeka dobré, ale to, že tie dobré veci menia bytosť nielen z vonku ale i z vnútra, to je poznatok dneška.
Epigenetika je nadradená genetike a naša bezmocnosť voči všemocnej genetickej informácii je minulosťou. Epigenetika nám však pripravila niečo, nad čím sa budeme zrejme zamýšľať oveľa dôslednejšie. Ide o zodpovednosť. Už sa nedá vyhovoriť na gény a treba prijať to, že sme si strojcami svojho vlastného šťastia. Na jednej strane je to oslobodzujúce, ale stavia nás to pred nové úlohy.
Môžeme zapnúť svoje dobré gény. Je to len na nás.
Obrázky:
www.3dscience.com
www.the-scientist.com
Zdroj:
GEO 4/2010 EV2037/08 str. 22-44
internet
