Dnes s radosťou konštatujem, že sa to podarilo.
Ak nie úplne, tak je to aspoň na tej najlepšej ceste. Nikde som nezachytila, že by sa médiá, organizácie alebo jednotlivci snažili vylákať z ľudí peniaze tým, že použili smutné osudy detí z detských domovov. Žiadne žobravé kampane. Žiadne zneužívanie detí.
Verím, že ich k tomu viedlo uvedomenie si faktu, že deti sú vnímavé a citlivé bytosti.
Naučiť ich žobrať znamená ukradnúť im dôstojnosť a presvedčiť ich, že ich smutný príbeh má materiálnu hodnotu. Naučiť deti žobrať znamená povedať im, že sú pre nás iba živými odpustkami, na ktoré si radi na Vianoce spomenieme a očistíme svedomie.
Stoja nám však za viac.
Srdečne ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na šírení osvety. Ste to vy, moji čitatelia, moji kolegovia, neznámi aj známi priaznivci, ktorí myšlienku šírili a redaktori, ktorí informovali s pochopením. Aj vďaka vám žobravú kampaň pomaly začína nahrádzať živý záujem.
Znamená to, že čoraz viac ľudí sa pýta, čo deti z detských domovov skutočne potrebujú.
A kde je otázka, tam je odpoveď.. tam je úvaha, tam je rozhovor, diskusia a riešenia.
Otvorili sme diskusiu o tom, ako opusteným deťom pomôcť. Čo im najviac chýba, čo ich najviac trápi.
Každé dieťa potrebuje niekoho milovať, niekomu veriť, môcť sa spoľahnúť na jeho pomoc alebo prítomnosť.
Dieťa potrebuje svojho človeka. Potrebuje rodinu. Bez nej sa cíti zmätené a samo na svete.
Môžeme pre ne urobiť veľa. No naša pomoc nemá uniformu. Nie je univerzálna, lebo každý môže dať niečo svoje. Špeciálne.
Môžete byť nápomocní tým, že budete mať oči otvorené. Všimnete si možno rodinu, ktorá prekonáva vážnu krízu. Bez pomoci skončia deti v domove. Keď ste im blízko, môžete pomôcť materiálne, dobrou radou, angažovanosťou pri riešení problémov, môžete upozorniť úrad, že rodina potrebuje sanovať. Kým nie je neskoro.
Môžete sa stať tútorom dieťatka, ktorého najbližší nezvládli rodičovskú rolu. Budete dieťaťu z detského domova najlepší priatelia. Budete ho navštevovať, vezmete ho na výlet, na nedeľný obed domov. Nadýcha sa u vás rodiny. A vtedy má i darček hodnotu. Lebo je daný z lásky.
Môžete sa stať profesionálnym rodičom. Zamestnancom detského domova, ktorý sa o dieťa stará vo svojom rodinnom prostredí. Dávate veľa. Starostlivosť, bezpečie, lásku. S tým, že jedného dňa môže pre dieťa prísť jeho biologický či náhradný rodič a vy budete pestovať iné dieťatko pre iných rodičov. Postrážite ho, kým prídu. To stráženie má veľkú hodnotu. Uchráni ho od anonymného prostredia a naučí ho, čo je to mať rád. Je to to najnevyhnutnejšie pre malé dieťa. Pretože jedine z bezpečia náruče sa odváži spoznávať svet. Jedine tak sa môže zdravo vyvíjať v sebaistého človeka, ktorý vie lásku dávať a prijímať.
Môžete mu dať dar najvzácnejší. Rodinu.
Rodinu, ktorú stratilo a ktorú by bez vás už nikdy viac nemalo. Rodina je to, čo nás tvorí, čo nám dáva základy, istotu. Kruh našich ľudí. Mama, otec, brat, sestra, babička, dedko, ujo, teta... To, čomu hovoríme „doma". Najviac nám záleží na našich blízkych. Vzájomná výmena tepla. Nemá ekvivalent. Nemá synonymum. Nie je nič, čo by tento vzťah nahradilo.
Adoptívni rodičia po súde dajú skartovať minulý rodný list dieťaťa a do kolonky „matka" a „otec" budú zapísaní so všetkými právami a povinnosťami. Navždy. Narodilo sa im dieťa. Zo srdiečka.
Pestúnski rodičia si berú dieťatko, ktorého sa príbuzní nevzdali. Občas mu pošlú darček, list, niekedy ho možno prídu pozrieť. Treba na to myslieť.
Môžete podporiť náhradné rodiny. Žijú tu. Všade okolo nás. Môžete ich podporiť tým, že prijmete inakosť tejto rodiny. Že sa zbavíte predsudkov a budete ich brať „normálne".
Vyzdvihovanie ušľachtilosti rodičov či podivovanie sa nad nebezpečným nápadom vziať si opustené dieťa znamená, že ich neakceptujete ako bežnú a normálnu rodinu. Táto rodina má svoje špecifiká, ale je rovnako rodina, ako tá vaša.
Môžete podporiť organizácie, ktoré sa náhradným rodinám a kuratele venujú na odbornej úrovni. Sprostredkúvajú ohrozeným biologickým rodinám i náhradným rodinám mnohé služby. Preto, aby rodiny fungovali a aby v nich dieťa našlo skutočný domov.
Je veľa možností, ako pomôcť. Otvorenie peňaženky je tou najjednoduchšou a zároveň najhoršou. Ak detský domov pýta peniaze pre svoje deti na hračky, bábiky, kocky, výkresy, topánky, či bundy, je to len znamenie, že riaditeľ tohto domova nie je na správnom mieste. Pretože toto sú nízkonákladové a prioritné položky, na ktoré musí myslieť v prvom rade. Riadiaci pracovník musí vedieť riadiť. Aj tok financií, aj zamestnancov, aj profesionálnych rodičov. Na jedno domovácke dieťa štát ročne vynaloží cca 10.000€. Bol by v tom čert, aby sa to nedalo zvládnuť.
No deti v domovoch nepotrebujú drahé hračky. Najviac potrebujú to, čo sa nedá kúpiť.
Dieťa je ako ružový puk na ktorý treba dýchnuť, aby sa rozvinul. Ak môžete, dýchnite.
Ďakujem za všetkých, na ktorých ste dýchli a dýchnete.
A každému drobcovi krásne Vianoce!
