Hlava XXII v podaní odborárskych bossov

Autor: Natália Blahová | 20.1.2011 o 16:00 | (upravené 20.1.2011 o 18:54) Karma článku: 20.61 | Prečítané  10105-krát

Keď bolo vyhlásené referendum, ktorého dopad mal reálne ušetriť z verejných výdavkov štátu, SMERáci vykrikovali, že plebiscit vygeneruje len stratu. V tomto zmysle sa nechali počuť nielen stranícki pohlavári, ale i prezident republiky. Usilovne a všetkými možnými spôsobmi masírovali verejnosť, aby sa referenda nezúčastnila a tým sa na tej strate priamo podieľali.

poslanec/odborár B. Ondruš v NR SRposlanec/odborár B. Ondruš v NR SR

Dnes, keď sa odbory pasovali do pozície politicsmakerov a prichádzajú s nezmyselnými návrhmi, Fico a kol. mlčia. Z prozaického dôvodu - toto je ich dikcia a toto je ich diktát. Odbory významne prekračujú a zneužívajú svoje právomoci a zosmiešňujú sa v očiach nielen zamestnávateľov ale i zamestnancov.

V prvom rada treba podotknúť, že nemajú najmenšieho tušenia o tom, čo má novela Zákonníka práce priniesť. A prečo netušia? Lebo sa dobrovoľne diskvalifikovali.
Predtým, než paragrafové znenie novely uzrelo svetlo sveta, boli pozývaní na Ministerstvo práce na diskusiu za okrúhlym stolom. O tom, aké sú ich predstavy, o tom, čo chcú presadiť, čím ich poverili pracujúci, čo by chceli zmeniť, aké zlepšenia a novinky chcú priniesť v prospech zamestnaných ľudí.
Odborárski bossovia však demonštratívne ignorovali výzvu ministerstva na spoluprácu pri tvorbe zákona.

A vymysleli si najhlúpejšiu zo všetkých hlúpych výhovoriek. Vraj nemajú o čom diskutovať, pretože nevideli paragrafové znenie návrhu novely. No... ani nemohli. Lebo mali byť jej spolutvorcami.
Z toho vyplýva, že v skutočnosti nemali pripravené žiadne prínosné riešenia pre rozvoj zamestnanosti ani  pre súčasných zamestnancov či zamestnávateľov. Nemali čo ponúknuť.
Nedivme sa im. V minulosti boli zvyknutí pracovať takto. Ministerstvo im dalo do ruky novelu zákona a oni nemohli iné, iba uznanlivo pokývať hlavou a zagratulovať pani ministerke. Čo iné im zostávalo. Spoločné zmluvy nepustia.
Koalícia odborov s politickou stranou mentálnych komunistov ničím neprekvapí. Porozumeli si v morálnej aj ideovej rovine, tak prečo by to nehodili na papier.
Je to pochopiteľné, no napriek tomu je to trestuhodný spôsob zanedbávania záujmov pracujúcich, ktorých majú zastupovať.
Vo vzduchu zostáva visieť otázka o opodstatnenosti ich existencie.

Keďže nemali okrem transparentov v rukách nič, čím by zdokumentovali ich skutočný záujem o zamestnaných ľudí a ich koaliční partneri potrebujú zbierať body, pomysleli si, že celkom slušný humbuk by mohla v spoločnosti urobiť petícia za vyhlásenie refederenda.
Nový zákonník práce ešte nevideli a už trvajú na tom, aby v platnosti zostal ten starý. To by mala byť jedna z referendových otázok.
Druhá by mala znieť nasledovne: Súhlasíte s tým, aby rozsah nadčasovej práce stanovený zákonom bol maximálne 80 hodín v kalendárnom roku?
A svojej tvorivosti dali korunu požiadavkou, aby pracovný čas zamestnanca bez zníženia mzdy bol zákonom stanovený z terajších 40 na maximálne 35 hodín týždenne.

Ako chcú teda zlepšiť pracovné a podnikateľské prostredie?

Vráťme sa na prvý stupeň základnej školy a zadajme si slohovú úlohu.
Jano má malú firmu na lisovanie kovových súčiastok. Už dva roky ho živí to, že robí subdodávateľa veľkej firme, ktorá od neho odoberá podložky pod skrutky v množstve 10 paliet ročne za 50.000€. Po odpočte všetkých nákladov zostáva pre Jana a jeho troch zamestnancov priemerná mesačná mzda 800€.
Odborárska Hlava XXII zaúraduje. Čo to bude znamenať pre Jana:
Jeho traja zamestnanci budú pri nezmenenom plate robiť o niekoľko desiatok hodín menej. Bude sa im to možno páčiť. Až dovtedy, kým nezistia, že za tento čas stihnú vylisovať iba 7 paliet podložiek, teda menej ako sa zaviazali. Jano stojí pred dilemou. Robia menej, vyrábajú menej, platy zostávajú. Výdavky nepokrývajú náklady. S dodávkami sa pravidelne oneskoruje. So subdodávateľom, ktorý neplní podmienky, veľká firma rozviaže zmluvu.
Jano a jeho traja zamestnanci zostanú bez roboty.
Toľko podpora zamestnanosti očami odborára, ktorý evidentne v škole chýbal, keď preberali priamu úmernosť.

Pocit hanby a rumenec v tvári sa im však vyhýba. Logika a sedliacky rozum zrejme tiež. Na  účet im ale chodí veľmi slušná suma v podobe platu, na ktorý sa vyzbierali odborárskymi príspevkami práve tí, ktorí budú vďaka ich intervencii o chvíľu možno na dlažbe.

Kým ešte na dlažbe nie sú, budú použití. Nie v prospech veci, no v prospech nekorektného politikárčenia.  
Ešte z čias Revolučného odborového hnutia máme v hlavách zakorenený obraz odborára. Bol to jedinec, ktorý veľmi nebol na prácu, skôr na to hnutie. Robil pre zamestnanca mnohé. Napríklad mu nalepil po zaplatení členského poplatku známku do bumážky. A na konci roku ho poctil vianočnou kolekciou a salónkami.

Čo sa za ten čas okrem platov odborárov vlastne zmenilo?

Už viem. Nedostávajú salónky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nový premiér? Ako sa Danko Slotovi aj Ficovi vymkol z rúk

V popularite predbehol aj trojnásobného premiéra Roberta Fica a SNS, ktorej šéfuje, ako jediná z koaličných strán preferenčne rastie.

ŠPORT

Tatar posunul Tím Európy do finále Svetového pohára

O góly európskeho výberu sa postarali výlučne Slováci.

KOMENTÁRE

Dankov vzostup nemá iba jednu príčinu. Je ich viac

Predsedovia Smeru a Mosta prekročili zenity svojich možností.


Už ste čítali?