Ako som už v predchádzajúcich článkoch spomínala, aby človek vedel dešifrovať úmysly politikov, treba v prvom rade ohluchnúť. Tým myslím, nebrať do úvahy slová, ale činy. Jedine tie svedčia o skutočných úmysloch.
Preto ma veľmi zaujalo hlasovanie vlády o tomto návrhu. Za odvolanie pani Bubeníkovej boli všetci ministri za SaS, KDH a Most-Híd. K nim sa pridala aj pani premiérka. Jediní, ktorí nehlasovali za jej odvolanie boli ministri za SDKÚ-DS.
Čo z toho vyplýva?
Že námietky voči pani Bubeníkovej zo strany SaS boli opodstatnené. Niekto, na kom je tieň podozrenia z toho, že roky zneužíva svoju funkciu na obohacovanie sa, nemôže mať predsa v žiadnom prípade dôveru vlády.
Vyplýva z toho, že spoločenský tlak vyburcoval aj stranu KDH a stranu Most-Híd, napriek tomu, že aj jej členovia boli v kompromitujúcom dokumente spomínaní v súvislosti s nekalým zaobchádzaním s verejnými financiami. Bolo treba sa aspoň trochu očistiť. Idú voľby.
Vyplýva z toho, že premiérka, ktorá po voľbách vystupuje zo strany SDKÚ-DS má na to najpádnejší dôvod. Tým je ich vzájomný nesúlad v tom, čo je morálne a čestné. Je to ďalšia z mnohých situácií, kedy sa premiérka od konania SDKÚ svojimi činmi dištancuje.
Keby som vystúpila zo strany, bolo by to jedine preto, že táto strana prestala spĺňať moje predstavy týkajúce sa nosných ideí a morálky. Zo strany by som určite nevystúpila z dôvodu ukončenia svojho pôsobenia v aktívnej politike. Lebo tak sa demonštruje nedôvera.
Premiérka už nechce byť súčaťou SDKÚ.
Z hlasovania vyplýva to, že reči SDKÚ o transparentnosti, čestnosti a morálke sú šatkou, ktorú uväzujú svojim voličom na oči, aby mohli hrať s nami všetkými naďalej svoje hry na slepú babu. Zodpovednosť za svoju nominantku prijali ale neuniesli.
Gorilia doba zrúcala mnohé mýty. Niektoré nás udržiavali slepých, pokojných a pokorných pred tým, akým spôsobom spravujú štát „skúsení politici".
Rozvidnieva sa.