Bez kompromisu

Autor: Natália Blahová | 5.3.2012 o 8:58 | Karma článku: 14,42 | Prečítané:  1550x

Sadla som si na miesto a s pobavením som pozrela na menovku s mojou fotografiou.  Natália Blahová -  007. Moje číslo v zozname poslancov. Druhý pohľad upútala gilotína nad našimi hlavami. Obrovský panel vážiaci snáď niekoľko ton, visiaci na oceľových lanách. Neznámo, či to bol kanadský žartík architekta, alebo nedomyslený vizuálny zámer, ale na tú gilotínu nad hlavou sa nedá zvyknúť. Či sa na ňu dívate či nie, jej neustálu prítomnosť si musíte uvedomovať.

Cítila som ju hlavne vtedy, keď som bola v situáciách, že moc tejto sály bola prítomná priam hmatateľne. Neopantávala. Cítila som voči nej ohromnú zodpovednosť.  
Aj emócie mali svoje neuveriteľné výšky a hĺbky.

V rokovačke

Tí, ktorí ma po roky čítate, isto viete, čo pre mňa znamenalo schválenie môjho návrhu na zrušenie diagnostickej lehoty pre bábätká, ktoré sa mesiace nemohli kvôli nej dostať z detského domova. Čo som cítila, keď prešlo to, že opustené deti do 6 rokov musia vyrastať len v rodinách. Čo pre mňa znamenalo schválenie môjho návrhu, aby aj náhradní rodičia mohli dostávať materskú.
To boli tie moje chvíle radosti. Veci, o ktoré som roky bezvýsledne bojovala, mohla som z tohto miesta realizovať tým, že som presvedčila kolegov o potrebe zmeny. Moja agenda mala zelenú.

O každej svojej voľbe som musela byť presvedčená. Rovnako som sa tešila z toho, keď prechádzali návrhy kolegov.  Nič nebolo automatické. To, že bude schválený vládny návrh, ani to, že bude schválený poslanecký návrh. Všetko si bolo treba argumentačne vydrieť.
Niekedy sa podaria aj nepredpokladané úspechy. Napríklad pri Zákonníku práce, do ktorého konečnej podoby sme významne zasiahli.  Alebo poľovnícky zákon, kde sme napriek silnej poľovníckej loby presadili zákaz strieľania psov a mačiek. A nezabudnem na nadľudské úsilie kolegov pri schvaľovaní protikorupčných opatrení.

Niekedy sa však nepodarili zmeny predpokladané. O tých z úcty k bývalým partnerom pomlčím. Najsmutnejšie na týchto situáciách bolo, že pre ne nebol racionálny argument. Hlavným argumentom bolo - „To je politikum." Inými slovami - nedovolíme vám túto zmenu urobiť, pretože by bola významne vo váš prospech a mohli by ste sa ňou potom chváliť.
Napriek tomu si myslím, že zoskupenie viacerých programovo príbuzných strán má významové pozitívum. Musíte mať dobré argumenty pre to, aby ste priniesli zmenu. Zmena v nesúlade s ostatnými partnermi, znamená nesúlad s občanmi, ktorých títo ľudia zastupujú. A dobrá zmena by mala rešpektovať  to, čo chcú ľudia. Vzájomná kontrola nedovolí  realizáciu uletených vízií.

V strane

Vstúpiť do strany bolo to posledné, čo by som si myslela, že urobím. Je to niečo, čo vás na celý život označkuje a prinúti vás niesť zásluhy ale aj chyby a prešľapy iných ľudí.
Na kandidátke SaS som bola ako nestraník. Nechcela som sa nechať označkovať. Nepoznala som týchto ľudí dosť na to, aby som si nechala doživotne  vytetovať tri písmená za meno.  Pre mňa je takýto krok definitívou. Takou, ktorú som nechcela niesť.
A potom som bola s nimi v každodennom kontakte. Videla som ich nadšenie, ich prácu, ich entuziazmus. Totožný s mojim.  Rok mi trvalo, kým som o tom  bola skalopevne presvedčená. S týmito ľuďmi sa nemusím báť. Žiadne kšefty, žiadna mocibažnosť, žiadne zaslepenie. Zistila som, že s týmito ľuďmi budem veľmi rada niesť vytetovanú značku za svojim menom. Teraz ich už poznám. Viem, že by nepodrazili svoje poslanie a tých, ktorým sľubovali. Viem, že by nepodrazili  jeden druhého. Viem, že by nepodrazili ani tie tri písmená, ktorým dávajú svoju tvár.
Keď som bola prvý krát na kandidátke a Vy, moji priatelia ste sa ma pýtali, či mám tú dôveru, povedala som - vtedy ich nevoľte, keď budete vidieť, že od nich utekám. To bude znamením, že v tejto strane sa deje niečo, s čím nie som ochotná sa stotožniť. 
Dnes som stále SaS. Ešte viac než predtým.

Smútky

Možno si myslíte, že po týchto necelých dvoch rokoch by mali smútky prevažovať. Ale nie je tomu tak. Prevažuje pocit dobre vykonanej práce. Napriek tomu, smútkov bolo niekoľko.
Hlavne vtedy, keď všetci v sále vedeli, že stlačením tlačidla vystavia každému svojmu voličovi šek na platbu a vedeli, že to nie je racionálne zdôvodniteľné.  Koaličné diskusie mali vtedy podobu diktátu.
Nerozumela som. Keď raz viem o tom, že opatrenie je zlé, vedomá si svojich povinností voči voličom, za žiadnu cenu sa im nespreneverím. 

Druhý veľký smútok bol, keď hrala na poslednom zasadaní parlamentu hymna. Naplno som jej silu vnímala v roku 1990 na Silvestra. Vtedy mi znela prvý krát skutočne. Pozerali sme sa s otcom z okna na ohňostroj a všetko bolo iné. Bola sloboda. Zrazu sme mohli rozprávať spievať, robiť, podnikať.  Vtedy som si naplno uvedomovala, že to tu mám nadovšetko rada a záleží mi na tejto krajine a chcem, aby ľuďom v nej bolo dobre, pretože si to za tie roky strádania naozaj zaslúžia. Cítim to tak doteraz.
A potom hymna v tejto sále. S týmito istými pocitmi a s vedomým, že nebola vhodná doba na zmeny. Pre niektorých. Pozrela som sa na osobu stojacu oproti. Naše pohľady sa stretli a v krátkom zlomku okamihu sme si porozumeli. Vtedy som uronila jednu jedinú slzu pre politiku.

Ďakujem, že ste ma po ňu poslali.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?