Tenká hranica medzi obchodom a úžerou

14.8.2012 o 9:09 (upravené 14.8.2012 o 0:30) | Karma článku: 21.62 | Prečítané  5639-krát

Je to jednoduchá pani. Päťdesiatka na krku, bojuje s ťažkou chorobou, stará sa o dospievajúceho syna, žije v najchudobnejšom kraji Slovenska, žije z invalidného dôchodku. Nevie pochopiť, čo zlé vykonala a čo sa jej to ostatní snažia vysvetliť. Veď si len zobrala peniaze, ktoré jej dávali.

Jednoduchá Mária a jej banka

Potraviny, nájom a energie vysávajú takmer celý jej rodinný rozpočet. Občas zostane na sekáčové tričko pre mládenca alebo nejaké vreckové na školský výlet. Keď  nebolo ani na to, pomohli jej najlepšie kamarátky. Vedeli, že je to charita a nie pôžička a že Mária im to nikdy nebude mať z čoho vrátiť.
Pohyby na účte v banke boli na strane príjmov len štátne dávky a na strane výdavkov hlavne trvalé príkazy na platby. Každý mesiac išla na nulu. A často skôr než prišli ďalšie peniaze.

A potom ako zázrak prišiel predschválený úver. Len sa tak za ním zaprášilo. Vyrovnala nejaké staré dlhy, vychystala decko na september do školy a bolo po peniazoch.  A teraz sedí a nechápavo pozerá na kamarátku, ktorá ju hreší za to, že sa tých peňazí vôbec dotýkala. Nerozumie. Veď prišli jej. Boli na jej meno. Aké úroky?

Mohli by sme polemizovať o právnom povedomí a finančnej gramotnosti našej jednoduchej Márie. Ale ako povedal klasik - „Pánbú nadelil každému dle svého uvážení, Kelišová." Môžeme dúfať, že toto poučenie bude pre ňu mementom. Faktom zostáva, že žena, ktorá sa ledva obracia, aby spolu s dieťaťom vyžila, dostala bez okolkov úver 1.400€. Plus úroky samozrejme. Kde zoberie na ich vrátenie? Budú menej jesť?

Pacient Jožo a jeho pôžička snov

Jožov problém má s tým Máriiným nejedného spoločného menovateľa. Jožo je psychiatrický pacient. Pre svoje ochorenie bol súdom zbavený spôsobilosti na právne úkony. Žije z invalidného dôchodku a žije sám. Vie sa o seba relatívne dobre postarať v zmysle samoobslužných úkonov. Navarí si, obriadi sa. Majetkový opatrovník zariadil v banke trvalé príkazy a do ruky dostáva sumu, ktorú potrebuje na drobné útraty. Niekedy vychádza, niekedy menej. No keď ho vyhrešia a chvíľu lepšie sledujú, Jožo sa umravní a stráži si svoje výdavky. Peniazom, ktoré má v ruke rozumie. Vie, že mu musia vydržať, vie, čo si za ne môže kúpiť.

No čo čert nechcel, Jožo sa nejakým zhlukom náhod, či formovaný televíznou reklamou dostal na stránky nebankovky, z ktorej sa mu ozval maklér a v úctivom predklone mu odovzdal 1.500 €. Povedal, že týždenná splátka je 33€ a bude ju splácať 60 týždňov. Zaplatí teda späť 2.006 €. Trápil ho ešte nejakými rečami o výške úrokovej sadzby a administratívnych poplatkoch, ale vtedy už Jožo premýšľal nad tým, koľko týždňov má rok.
Za peniaze kúpil farby a štetce a vymaľoval dom. Pri samej robote aj zabudol na to, že uplynuli dva týždne. No prišla upomienka a zistil, že už dlží dve splátky. Na tieto dve splátky si požičal od suseda, lebo majetkovému opatrovníkovi sa nechcel priznať. No tretí týždeň už musel s pravdou von. Na zmluve sa skvel jeho podpis hodný zlámaného groša.

Neboja sa?

Hovorí sa o tom, že mnohí ľudia na Slovensku nemajú právne povedomie, nie sú finančne gramotní, že premýšľajú prvoplánovo. Budúcnosť nechávajú na osud. Sú teda strojcom svojej vlastnej chudoby. Dostávajú sa do nej hromadením dlžôb. Berú si teda pôžičky na splácanie pôžičiek.
Tieto dva prípady, s ktorými som sa stretla v priebehu jedného týždňa však odkazujú aj na to, že medzery vo vzdelaní a orientácii vo finančných produktoch zrejme veľmi rýchlo a nekorektne využíva finančný sektor. Čo by mohlo svedčiť o jeho nevzdelaní a jeho finančnej negramotnosti. Pretože neškodia len klientom, ale aj sami sebe.

Čestný bankový úradník by Márii nikdy neponúkol produkt, ktorý by ju a jej rodinu mohol zruinovať. Vidí jej pohyby na účte, vidí tristo eur, ktoré pohltia trvalé príkazy. Vidí aj to, že aby mohla poctivo splácať úver, musí sa zadlžiť niekde inde.
Pýtam sa - nevidí banka ohrozenie svojej investície? Mária žije na hranici životného minima. Suma, ktorú jej môžu exekúciou obstaviť je cca 5 €. Malo pre banku zmysel, aby do tohto riskantného podniku šla? 
Budem si radšej myslieť, že riziká podcenili alebo nezvažovali pre nedostatok času. Pretože v opačnom prípade by som si musela myslieť, že stavili na to, že napriek núdzi bude Mária zadlžovať seba a rodinu. Zo strachu a z nedostatku svojej finančnej gramotnosti bude do absolútneho vyčerpania platiť úver aj s úrokom, aj keď podľa zákona jej niet čo vziať.

Nehanbia sa?

V Jožovom prípade je to už hardcore. Nebankovka nezisťovala jeho spôsobilosť na právne úkony. Pokojne a bez otázok zrealizovali právny úkon - podpis zmluvy. Zaplatil tri splátky, kým majetkový opatrovník vzniesol písomnú námietku o tom, že zazmluvnili nespôsobilú osobu. Neskôr osobne navštívil kanceláriu, aby sa ubezpečil o tom, že námietku obdržali. Pracovníčka mu zvestovala, že sa nevie k veci vyjadriť, ale že momentálne majú špeciálnu akciu a z úrokov mu môžu odpustiť 120 €.

Znovu si budem naivne myslieť, že zamestnankyňa nemá poňatia o tom, že zmluva je neplatná. Lebo v opačnom prípade by som si musela myslieť, že považuje za nespôsobilého aj majetkového opatrovníka protistrany. A teda že predpokladá, že ten skočí na lep a začne pravidelne platiť splátky bez ohľadu na neplatnosť zmluvy a s vidinou veľmi výhodnej zľavy.

Taknejak globálne

Tvárme sa nachvíľu, že sme stratili svoje idealistické vnímanie sveta a pracujme s fikciou, že tieto dva renomované finančné domy majú veľmi dobre spočítané svoje dal a má dať. Predstavme si, že kalkulujú s ľudskou hlúposťou a naivitou. Alebo že dokonca kalkulujú s mentálnou oslabenosťou niektorých ľudí.
A potom sa spýtajme - nebolo už tých poučení dosť? Neruinovali za ostatných pár rokov banky celé štáty a kontinenty. A to len preto, že nezvažovali riziko svojho podnikania? Ich riskantné podniky v konečnom dôsledku platíme my všetci. Lebo sa bojíme o existenciu úspor, ktoré sme si v nich uložili. Niekedy to dáme v drobných a niekedy draho zaplatíme. Ale prežijeme.

Horšie to je s Máriami a Jozefmi, ktorí to neprežijú. Ich dlhy ich stiahnu pod vodu. My na ich dlhoch zastonáme. Oni skolabujú. Seriózny obchod vzniká tak, že poskytovateľ i klient sú spokojní. Neseriózny obchod je, keď profituje iba jedna zmluvná strana.
A túto stranu treba obrátiť.

Nemám rada zovšeobecňovanie, no na týchto príkladoch je zjavné, ako sa dá chudoba prehlbovať a bohatstvo zvyšovať. Stáva sa to vtedy, keď za obchodom prestaneme vidieť konkrétnych ľudí.
Každá doba mala svoje temné znamenie. Tá naša bude mať možno meno "úverová".

 

Hlavné správy

Z DOMOVA

Na rakovinu vplýva životný štýl regiónu

Výskyt rakoviny v južných okresoch ovplyvňuje aj zlá sociálna situácia, fajčenie, alkohol a zlá strava, vo veľkých mestách zas stres.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Medveďovi ani netreba trhať zuby, vypadajú mu samy

Ruský prezident márnotratne zahodil príležitosť upokojiť situáciu.

ZAHRANIČIE

Rusko? Nie. Bankrot visí nad Venezuelou

Krajina, ktorá zisky z ropy dáva do sociálneho štátu, má najväčšie problémy s lacnou surovinou.


Už ste čítali?