Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí vytvorilo z adopcií neprehľadnú zmäť, v ktorej je nemožné skontrolovať, čo sa so slovenskými deťmi v Taliansku dialo. Centrum viedla 14 rokov riaditeľka Alena Mátejová. Táto osoba v súčasnosti odmieta na legitímne otázky odpovedať a odkazuje všetkých na komunikáciu so svojim právnikom. To samo o sebe je ďalším kamienkom do mozaiky a rozhodne to niečo znamená.
Podivný je aj postoj talianskej strany, ktorá tvrdí, že všetko je v poriadku. Až na takú drobnosť - že netuší, čo je s našimi deťmi a nevie ich existenciu vydokladovať postadopčnými správami, ktoré mala celú dobu zasielať na Slovensko.
Je to vrchol ľadovca. A je to dôležitý míľnik. Doteraz všetci kompetentní zastierali, popierali a zahmlievali, že takéto problémy vôbec jestvujú. Toto je však verejným priznaním, že Slovensko i Taliansko nezvládlo a zanedbávalo starostlivosť o naše deti.
Veľa otázok však zostáva otvorených. Vo veci je podaných niekoľko trestných oznámení.
O podozreniach z obchodovania s deťmi. O podozreniach z ohrozovania mravnej výchovy mládeže. O podozreniach z ublíženia na zdraví. O podozreniach zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. O podozreniach z marenie úlohy verejným činiteľom.
Bude toto vyšetrovanie vedené dôsledne? Alebo sme odkázaní na to, že prácu príslušných orgánov budú suplovať novinári? Ponesie za to niekto trestnoprávnu zodpovednosť?
Bude vyvodená osobná zodpovednosť voči konkrétnym osobám, ktoré si neplnili svoje povinnosti a mohli tým ohroziť život a zdravie slovenských detí?
Skutočne nájde niekto tie desiatky detí, ktoré sme vyslali za hranice? Alebo sa spoľahneme na vyfabrikované správy o nich? Necháme zvíťaziť alibizmus nad skutočným záujmom o deti?
Je to prvý dôležitý míľnik. Otvára mnoho ďalších otázok. No pri tom všetkom dáva nádej. Nádej, že budeme ponaučení tým, čo sa tu dlhé roky pod rúškom trinástej komnaty dialo.
Je to nádej, že na medzinárodné adopcie budú už odteraz všetci pozerať veľmi prísnym fokusom najlepšieho záujmu detí.