V minulom týždni vystúpila v NR SR verejná ochrankyňa práv pani Dubovcová. Predniesla parlamentu svoju správu o žalostnom stave práva v tomto štáte.
Najobsiahlejší príspevok do diskusie o ľudských právach mala šokujúco - poslankyňa Tomanová.
Áno, tá bývalá členka KSČ, ktorá pracovala na ministerstve už za totality. Áno, tá Tomanová, ktorej sociálne podniky sú nehynúcou mohylou jej ministrovania. Presne tá Tomanová, ktorá celé svoje funkčné obdobie skrývala vši pod chrastami. Táto poslankyňa sa vyjadrovala k správe o ľudských právach.
Nerozčúlili ju však závery o tom, že na Slovensku majú občania kardinálny problém s prieťahmi v súdnych konaniach.
Nezaujímalo ju, že ombudsmanka konštatovala, katastrofálnu situáciu v sociálnoprávnej ochrane detí, kde na jedného pracovníka pripadá 500 prípadov.
Nekomentovala vyhlásenie v správe, že Slovensko v tomto stave nedodržiava Dohovor o právach dieťaťa a nechráni jeho najlepší záujem.
Poslankyňu Tomanovú zaujímalo len chránenie jej vlastnej pozície a zbavovanie sa zodpovednosti za to, že dopustila to, že pod jej vedením vznikli najmarkantnejšie problémy, ktoré poškodili deti.
V roku 2012 ombudsmanka riešila viac ako 3000 podnetov. Vo veľkom zábere sa venovala aj právam detí. Medzi týmito prípadmi boli aj deti, ktoré slovenská strana odignorovala, pretože sa v danej chvíli nachádzali na území iného štátu. Počas kontroly zistila, že Ministerstvo práce, Ústredie práce a Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí pochybilo a vykazovalo závažné nedostatky svojho fungovania. Až v 78% sledovaných prípadov boli porušené práva dieťaťa a nebol sledovaný jeho najlepší záujem. Desivé.
No poslankyňa Tomanová v tom videla niečo desivejšie. Ombudsmanka pracovala a skúmala. Ako si to mohla dovoliť? Kontrolovať? Naliehať? Dávať návrhy na vylepšenia? Takéto drzosti jej predchodca neskúšal. Neslýchaná novota, ktorá popudí každý červený káder.
Bonbónikom siahodlhého komentára o ľudských právach v podaní Tomanovej bolo, že pridala procedurálny návrh, aby bola správa vrátená ombudsmanke na dopracovanie. Červený valec túto absurdnosť samozrejme schválil.
Čistá ľalia ďalej obvinila verejnú ochrankyňu práv z toho, že sa znižuje k „bulvárnym praktikám" a že používa „vyfabulované úvahy" .
V grandióznom závere sa táto osoba neokrôchane spýtala pani Dubovcovej - sudkyne, právničky, Bielej vrany, či má vôbec morálne a odborné vlastnosti na to, aby zastávala funkciu ombudsmanky.
Veľa úbohosti už pamätá rokovacia sála Národnej rady. Do tejto kroniky môžeme pripísať aj deň, kedy Tomanová - toto stelesnenie morálky, bezprecedentne úkoluje verejnú ochrankyňu práv, aby vypracovala takú správu, ktorá sa jej bude páčiť.
O tom, čo ochrankyňa práv napíše, rozhoduje červená mašinéria.
O tom, či budeme mať generálneho prokurátora rozhoduje Mečiarov pohrobok.
Česť súdnictva chráni Viktor Čistič - Harabin.
Nad políciou bdie Kaliňák, ktorý vie aj bez vyšetrovania, či sa skutok stal alebo nestal.
Je toto dno, alebo sa dá klesnúť ešte hlbšie?
