Zmluvy za milióny a deti v Taliansku

Autor: Natália Blahová | 11.6.2013 o 11:31 | (upravené 11.6.2013 o 11:52) Karma článku: 18,27 | Prečítané:  6778x

Volal mi bývalý kolega z parlamentu: - Počuj, navštívil ma jeden Talian, ktorý spolupracoval so slovenskou televíziou na nejakej reportáži o adopciách. Povedal mi, že ti s ním mám vybaviť stretnutie. Mohla by si? Je to urgent. Je len jediný Talian, ktorý spolupracoval na výrobe reportáže o adopciách a ten sa nás z obrazovky za pomoci RTVS a Tomanovej snažil presvedčiť o tom, že lepšie ako v takomto poriadku to ani nemôže byť.  - Vieš, on by ťa rád presvedčil o tom, aby si do toho nevŕtala. Povedal, že potrebuje naopak, aby tie talianske adopcie neboli zastavené. A že ty to môžeš ovplyvniť. Preto ťa potrebuje. A že on ťa vie presvedčiť. Ja sa do témy nerozumiem, ale mňa teda presvedčil.

- Čím?

- Podľa toho, čo tvrdí, je dosť naliehavé, aby to zastavenie adopcií bolo hneď zrušené. Lebo vraj sú už na vycestovanie pripravené ďalšie tri deti. A tie tu už aj tak nikto nechce. Všetko sú to cigánčatá. Nemajú tu žiadnych príbuzných. Jedno dievčatko je po operácii a dokonca mu vyberali jednu obličku, takže žije iba s jednou. Také by tu aj tak nikto nechcel. Veľa mi toho porozprával. Povedal, že keby ste sa spolu stretli, určite by si všetko pochopila. Stretni sa s ním, veď za to nič nedáš. 

- Taliansky novinár má informácie zo zdravotnej a sociálnej dokumentácie slovenských detí? Do tých zložiek sa dostane len zopár kompetentných. Nepríde ti to zvláštne? Alebo až nezákonné? Ani to ti nepríde divné, prečo práve on potrebuje, aby tie stratené karty detí neboli preverované? A prečo nejde rozprávať s ministrom ale so mnou, keď mu na tom tak záleží? A cez poslanca si vybavuje so mnou stretnutie? Vieš, čie záujmy vôbec obhajuje? Vieš, pre koho pracuje?

 

Pochybnosti o adopciách potvrdené

Na začiatku bol môj záujem o adoptované deti, o ktorých som mala informácie, že odišli za hranice za zmätočných okolností a bez ohľadu na ich práva. Medzi nimi boli dievčatá Julka a Jojka, ktoré žijú na Sicílii a ktoré mohli byť podľa týchto informácií tehotné už vo svojich trinástich rokoch.
Výzvou som iniciovala poslanecký prieskum, počas ktorého sa zistilo, že jednotlivé prípady konkrétnych detí vykazujú pochybenia, zanedbania a že nebolo konané s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa.

Následný audit ministra práce zistil, že neexistuje 158 postadopčných správ o deťoch, ktoré odišli za hranice a ktoré má podľa medzinárodného dohovoru Slovensko monitorovať až do ich dospelosti. Stratené správy sa týkali výhradne detí umiestnených do Talianska. Adopcie do Talianska boli preto zastavené do času, kým talianska strana nedodá všetku dokumentáciu. Prednedávnom bola doručená aj posledná správa. Centrum však nemá možnosť overiť si pravosť a pravdivosť týchto správ. Napriek tomu bol proces adopcií do Talianska obnovený.

 

Do talianska išla polovica slovenských detí

A pridávajú sa ďalšie nové skutočnosti, ktoré prehlbujú naše podozrenia.
Slovensko malo s Talianskom v oblasti adopcií nadštandardné vzťahy. Je to zjavné aj z toho, že počet detí umiestnených do Talianska mnohonásobne prevyšuje počet detí umiestnených v iných krajinách. Názorne je to vidieť na grafe. Zo 443 detí v zahraničí je viac ako polovica práve v Taliansku. Pritom dohovor o medzištátnych osvojeniach podpísalo viac ako 80 zmluvných štátov.

talianske_adopcie.bmp


Zaujímali ma dôvody.
Preto som sa opýtala MPSVR, či sa podieľali talianske adopčné agentúry aj na iných formách spolupráce so slovenskou stranou.
Odpoveďou ministerstva bolo, že talianska adopčná agentúra A.R.A.I. Piemont financovala na Slovensku niekoľko projektov, ktoré realizovala v spolupráci so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva, so Združením miest a obcí Slovenska a s Vysokou školou sv. Alžbety.

 

Zmluvy za milióny

SNSĽP sprístupnilo dve zmluvy. V prvej chýba rozpočet projektu, teda nevieme, aká bola konečná suma. Vieme však, že vopred bolo zo strany ARAI vyplatených na Slovensko 60.000€. Takže týchto 60 tisíc môžeme považovať za minimálnu vyplatenú sumu. Realizované boli tri trojdňové semináre a týždňový pobyt pre 10 ľudí v Taliansku.  Z čiastky 1.807.000 slovenských korún je vyfakturovaných len cirka 900.000 korún. Polovica.

Druhý projekt bol v hodnote 120.000€ čiže 3,6 milióna korún. Projekty prebiehali v čase, kedy sme menili slovenské koruny na eurá. V tejto sume sú 4 stretnutia za okrúhlym stolom, dva semináre a jeden pobyt v Taliansku. V sprístupnenej dokumentácii je vyúčtovaných iba 23.308 €. V účtoch nám chýba 97.000€, teda takmer tri milióny slovenských korún, o ktorých nevieme, na aký účel boli vynaložené.
V tejto zmluve však výslovne prisľubuje ARAI odmenu každému členovi pracovnej skupiny, ktorú tvorili pracovníci ministerstva, ústredia, SNSĽP.

veduci_projektu.jpg

Informácie o projektoch som žiadala aj od ZMOS. Podpredseda ZMOS - pán Muška, mi dal k dispozícii iba publikáciu, ktorú vydali v spolupráci s agentúrou ARAI. Odmietol však podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám poskytnúť zmluvy a fakturácie s ARAI. Tvrdil, že zákon je pre nich formou šikany a on odmieta na otázky odpovedať. Tvrdí, že ZMOS nie je povinnou osobou, napriek definícii zo zákona a ak mám odvahu, mám sa s ním ísť súdiť.
Odvahu mám, ale s pánom Muškom ani so ZMOS sa súdiť nepotrebujem. Mám pred sebou publikáciu, ktorá má zanedbateľnú informačnú hodnotu. Ako vidíte, text je vzdušný a zo strany A4 je použitá tretina.

ZMOS_kniha.jpg

Samozrejme, dôležitejší je obsah. Myslím, že ktorákoľvek bakalárska práca študenta sociálnej práce by tejto publikácii mohla úspešne konkurovať.
Úvodom sa napríklad dozvedáme novú informáciu, že adoptovať dieťa si môže len manželský pár, ktorý je zosobášený najmenej tri roky a nesmie žiť oddelene. Čo by na to asi tak povedal Zákon 305/2005 Z.z.?
Polovicu publikácie tvorí hrubá citácia zákonov, pod ktorú sa hrdo podpísala bývalá riaditeľka Centra - pani Mátejová.

Som presvedčená o tom, že táto publikácia pre jej nízku informačnú a odbornú hodnotu nebola a nebude nikým použitá. Napriek tomu vyšla v náklade 1000 kusov.
Pán Muška však nezabudol spomenúť na svoj zážitok, keď si bol pozrieť Turínske plátno. Samozrejme až večer po prednáške.

Od vysokej školy sv. Alžbety som odpoveď na otázky týkajúce sa kooperácie s agentúrou ARAI vôbec nedostala.

 

Zhovievavé prostredie - zhovievaví pracovníci

Napriek tomu je z dostupnej dokumentácie zrejmé, že tí istí členovia pracovnej skupiny platení talianskou adopčnou agentúrou ARAI,  pôsobili niektorí zároveň ako členovia komisie, ktorá fungovala ako poradný orgán Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí. Táto komisia a jej členovia mali priamu rozhodovaciu kompetenciu nad tým, ktoré deti, kam a akým spôsobom budú adoptované.
Zároveň pôsobili ako štátni zamestnanci Ministerstva práce a Ústredia práce a ich náplň práce bola totožná s tým, za čo dostávali odmenu v rámci projektu.

Takto  zrejme vzniklo „zhovievavé prostredie" medzi slovenskou a talianskou stranou.  Tieto nadštandardné vzťahy by mohli spôsobiť nadštandardné tolerovanie vzájomných pochybení. Napríklad to, že nikto netrval na pravidelných informáciách o deťoch, alebo to, že nikomu nechýbali správy o 158 deťoch. 

Ak toto nie je v rozpore so žiadnym existujúcim zákonom, je to prinajmenšom v rozpore s etikou. A ak ide o deti, etika je tá najdôležitejšia veličina.  Pretože ak zabudneme na ňu, zabudneme na najlepší záujem detí.
Preto mám dôvodné obavy, že záujem adoptovaných detí mohol byť až druhoradý.

Nikto nežiadal postadopčné správy, súrodenci boli oddeľovaní, podozrenia neboli preverované.
Ak si tieto informácie dáme do súvisu s vyhlásením talianskeho ministra Maroniho, ktorí tvrdí, že deti z iných štátov sú v taliansku obchodované na orgány, je produktom takejto úvahy obrovský strach o to, či sú všetky slovenské deti naozaj v poriadku.

 

Adopcie musia byť transparentné

So zisteniami som oboznámila poslankyňu Luciu Nicholsonovú (SaS) a tá potvrdila, že bude cez Výbor národnej rady pre ľudské práva okamžite iniciovať poslanecký prieskum. Správy o slovenských deťoch boli roky stratené a náhle vznikli za dva mesiace. Všetkých 158. V akom sú stave, dá sa im dôverovať?

Vyzvali sme ministra Richtera, aby všetkými dostupnými spôsobmi zabezpečil fyzickú kontrolu týchto detí, o ktorých sme roky nič nevedeli.  V tomto prípade už správy nestačia a vzájomná dôvera je narušená. Nie je možné, aby sme v 21. storočí uprostred civilizovanej Európy a v rámci Európskej únie, napriek smerniciam a zákonom strácali prehľad o deťoch.

Vyzvali sme ministra na neodkladnú úpravu legislatívy, ktorá do budúcnosti zamedzí takýmto pochybnostiam a bude precizovať výkon všetkých opatrení a to tak, že proces adopcií bude čistý a transparentný a nebude dovoľovať úradníkom svojvoľný výklad zákona.

Podávame trestné oznámenie na špeciálnu prokuratúru. Sú tu zmluvy, ku ktorým chýbajú faktúry. Sú tu zmluvy, ktoré odmietajú inštitúcie sprístupniť. Sú tu podozrenia, ktoré môžu dokázať alebo vyvrátiť len orgány činné v trestnom konaní.

Deti sú najdrahšou obchodnou komoditou. No nám musia byť najdrahšie pre to, lebo každé jedno dieťa znamená jeden život. A život opustených detí riadi štát. Preto vo všetkom čo robí, musí mať na zreteli v prvom a najdôležitejšom rade dobro dieťaťa.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?