Zázračné Vianoce

Autor: Natália Blahová | 1.12.2013 o 18:48 | (upravené 1.12.2013 o 19:05) Karma článku: 12,53 | Prečítané:  1378x

Tento rok asi naposledy k nám donesie darčeky Ježiško. Naše najmenšie dieťa je už veľmi veľké na to, aby sme ho balamutili. Už aj tak to vydržalo celkom dlho. Má desať rokov a napriek tomu, že jej mnohí spolužiaci sú už poučení a snažili sa poučiť aj ju, mala vždy sto a jeden corpus delicti, ktorý dokazoval, že darčeky bezpečne nosí Ježiško.

No čo vám poviem. Snažili sme sa. A našu kreativitu sme špičkovali do krajnosti. Čerešničkou na torte tvorivosti bolo vianočné zvonenie, ktoré počuli všetky deti, medzi nimi aj dospelé, ale vskutku nechápali, kto to v tej izbe zvoní na zvonček, keď všetci sme spolu okolo stola. Zvonenie zvončeka znamenalo, že darčeky sú pod stromčekom a vstup do izby je povolený.  Chcelo to kumšt. Nahrali sme teda na telefón cenganie a nahrávku nastavili ako zvonenie telefónu. Môj telefón držal manžel v ruke pod stolom a svoj ukryl v izbe za stromom. Keď už bol čas, vytočil číslo a z izby zaznel signál, ktorý odštartoval inváziu detí medzi balíčky, výkriky, pišťanie a smiech. Nikto zatiaľ neprišiel na to, ako je to možné. A my sme sa tešili.


Tešili sme sa, že im predlžujeme vieru v zázraky. Lebo vieme, že ten čas je neskutočne krátky. Vtedy je všetko možné. Aj to, že darčeky prinesie neviditeľný Ježiško, aj to, že zúbková víla dá v noci pod podušku peniaz za vytrhnutý zub, aj to že v mušli je zakliate more. Možné a skutočné je aj to, že pofúkanie lieči odreté koleno, že na konci dúhy je krčah plný zlata a v lese žije ježibaba.

V tom krátkom čase nedospelosti sme sa ešte aj my vedeli čudovať a predstavovať si krásne veci a veriť tomu, že sú skutočné. Medzi realitou a snením bola tenká hranica a my sme o tom viedli dlhé rozhovory so svojimi bábikami alebo plyšákmi a boli sme schopní odprisahať, že nám rozumejú. Nič sme nevedeli a pritom sme vedeli všetko. Mali sme radi sami seba a verili sme všetkému a všetkým. Verili sme, že zázraky sú prirodzenou súčasťou života a že každú chvíľu sa nejaký udeje.

Dnes neveríme. Často neveríme sebe, neveríme ľuďom okolo nás. A v zázraky už neveríme vôbec. Sme poučení sklamaniami a strašne dospelí. Veď žiaden zázrak nebol skutočný a na svete nejestvuje taký dokonalý človek, ktorý by nás aspoň občas nesklamal. Preto sa strážime, aby sme boli na sklamanie pripravení. A už nikdy neuveríme rozprávkam, kde sa vždy zlo na dobré obráti a všetci žijú šťastne až kým nepomrú.

Ale občas sa to v nás prebudí. Občas, keď chceme urobiť zázrak my. Vtedy vymyslíme divy, záhady a rozprávky a naštartujeme všetko, čo v nás zostalo z dieťaťa. A zrazu urobíme skutočný zázrak. Čakáme ten údiv, to zvýsknutie, tie doširoka otvorené oči, tú radosť a ten smiech. Vtedy sme aj my deťmi, lebo k nám prichádza dotyk zázraku. A vôbec neprekáža, že vieme, že nie je skutočný. Lebo on sa vlastne skutočným stane. V malých hlávkach a v našej tiež.

Preto sme pred deťmi tú pravdu o zázraku skrývali až do krajnosti. Aby ešte trochu snívali. A aby tým dovolili snívať aj nám. Toto sú zrejme posledné zázračné Vianoce. Tak jej to neprezraďte, prosím. Ono ju to aj tak počká. Ešte raz a naposledy sa zjavia pod stromčekom darčeky, ktoré tam pred momentom neboli a v izbe zazvoní neviditeľný zvonec. A rozprávky je koniec.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štát sa háda s RegioJetom, kto má uvoľniť trasu do Košíc

Súkromný dopravca na linke medzi Bratislavou a Košicami končí koncom januára. Svoje rozhodnutie oznámil začiatkom roka.

TECH

Ukázali, ako vysoko by ste vyskočili na Marse či na Plute

Polmetrový výskok by ste na niektorých telesách premenili na prelet atmosférou.

KOMENTÁRE

Zrušíme kraje, keď sú aj tak nanič?

Nezáujem voličov pomohol zmobilizovať hlasy pre Kotlebu.


Už ste čítali?