Zázračné Vianoce

Autor: Natália Blahová | 1.12.2013 o 18:48 | (upravené 1.12.2013 o 19:05) Karma článku: 12,53 | Prečítané:  1374x

Tento rok asi naposledy k nám donesie darčeky Ježiško. Naše najmenšie dieťa je už veľmi veľké na to, aby sme ho balamutili. Už aj tak to vydržalo celkom dlho. Má desať rokov a napriek tomu, že jej mnohí spolužiaci sú už poučení a snažili sa poučiť aj ju, mala vždy sto a jeden corpus delicti, ktorý dokazoval, že darčeky bezpečne nosí Ježiško.

No čo vám poviem. Snažili sme sa. A našu kreativitu sme špičkovali do krajnosti. Čerešničkou na torte tvorivosti bolo vianočné zvonenie, ktoré počuli všetky deti, medzi nimi aj dospelé, ale vskutku nechápali, kto to v tej izbe zvoní na zvonček, keď všetci sme spolu okolo stola. Zvonenie zvončeka znamenalo, že darčeky sú pod stromčekom a vstup do izby je povolený.  Chcelo to kumšt. Nahrali sme teda na telefón cenganie a nahrávku nastavili ako zvonenie telefónu. Môj telefón držal manžel v ruke pod stolom a svoj ukryl v izbe za stromom. Keď už bol čas, vytočil číslo a z izby zaznel signál, ktorý odštartoval inváziu detí medzi balíčky, výkriky, pišťanie a smiech. Nikto zatiaľ neprišiel na to, ako je to možné. A my sme sa tešili.


Tešili sme sa, že im predlžujeme vieru v zázraky. Lebo vieme, že ten čas je neskutočne krátky. Vtedy je všetko možné. Aj to, že darčeky prinesie neviditeľný Ježiško, aj to, že zúbková víla dá v noci pod podušku peniaz za vytrhnutý zub, aj to že v mušli je zakliate more. Možné a skutočné je aj to, že pofúkanie lieči odreté koleno, že na konci dúhy je krčah plný zlata a v lese žije ježibaba.

V tom krátkom čase nedospelosti sme sa ešte aj my vedeli čudovať a predstavovať si krásne veci a veriť tomu, že sú skutočné. Medzi realitou a snením bola tenká hranica a my sme o tom viedli dlhé rozhovory so svojimi bábikami alebo plyšákmi a boli sme schopní odprisahať, že nám rozumejú. Nič sme nevedeli a pritom sme vedeli všetko. Mali sme radi sami seba a verili sme všetkému a všetkým. Verili sme, že zázraky sú prirodzenou súčasťou života a že každú chvíľu sa nejaký udeje.

Dnes neveríme. Často neveríme sebe, neveríme ľuďom okolo nás. A v zázraky už neveríme vôbec. Sme poučení sklamaniami a strašne dospelí. Veď žiaden zázrak nebol skutočný a na svete nejestvuje taký dokonalý človek, ktorý by nás aspoň občas nesklamal. Preto sa strážime, aby sme boli na sklamanie pripravení. A už nikdy neuveríme rozprávkam, kde sa vždy zlo na dobré obráti a všetci žijú šťastne až kým nepomrú.

Ale občas sa to v nás prebudí. Občas, keď chceme urobiť zázrak my. Vtedy vymyslíme divy, záhady a rozprávky a naštartujeme všetko, čo v nás zostalo z dieťaťa. A zrazu urobíme skutočný zázrak. Čakáme ten údiv, to zvýsknutie, tie doširoka otvorené oči, tú radosť a ten smiech. Vtedy sme aj my deťmi, lebo k nám prichádza dotyk zázraku. A vôbec neprekáža, že vieme, že nie je skutočný. Lebo on sa vlastne skutočným stane. V malých hlávkach a v našej tiež.

Preto sme pred deťmi tú pravdu o zázraku skrývali až do krajnosti. Aby ešte trochu snívali. A aby tým dovolili snívať aj nám. Toto sú zrejme posledné zázračné Vianoce. Tak jej to neprezraďte, prosím. Ono ju to aj tak počká. Ešte raz a naposledy sa zjavia pod stromčekom darčeky, ktoré tam pred momentom neboli a v izbe zazvoní neviditeľný zvonec. A rozprávky je koniec.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?