Keď štátny zamestnanec s úžasom zistí, že nemožné je možným

Autor: Natália Blahová | 2.3.2014 o 3:03 | (upravené 2.3.2014 o 9:14) Karma článku: 19,30 | Prečítané:  23349x

Vo štvrtok som sa zmienila redaktorke RTVS v súvislosti s inou témou  aj o Kristiánovi a jeho vážnom probléme. Kristián mal v tej chvíli už len tri dni nato, aby si zariadil život mimo detského domova. Bez upozornenia a bez prípravy ho mal takmer okamžite opustiť.  Okamžite a bezpodmienečne. Príčina – zlyhanie kompetentných. Rozhovor pre Rádiožurnál  mal byť pôvodne o tom, že v kauze utýranej Lucky padlo historicky prvé obvinenie sociálnej pracovníčky. Pani redaktorka sa pýtala, či si myslím, že by to mohlo mať pozitívny efekt na dôslednosť práce sociálnych pracovníkov.

Nie, nemyslím si to. Pretože taký marazmus v akom sa sociálna práca nachádza, taký nevylieči jedna zatvorená sociálna pracovníčka. Ona je len dôsledkom. Vyhorenie, nezáujem, byrokracia a mnohokrát absencia primárnej ľudskosti a empatie. Nekompetentnosť, nedostatočné ohodnotenie, fluktuácia. To všetko bez náležitého vedenia, bez vízií a bez motivácie.

Myslela som na všetky tie deti, na ktoré sa vykašľali najprv ich rodičia, ale týmto zhubným systémom boli zadupané ešte hlbšie do zeme. To musí naozaj prísť až smrť malého dieťaťa preto, aby sa niekto začal zaujímať o to, ako sa štát stará o deti v núdzi? Až keď zomrie malé dieťa po nevýslovných mukách?
No aj sekundárne môže neprofesionalita a zlyhanie  dieťa zabiť, alebo mu nezvratne zničiť život.

Pani redaktorka prisľúbila, že sa pokúsi urobiť o Kristiánovom prípade reportáž.
Neustále som bola na telefóne. Zháňala som Kristiánovi ubytovanie a prípadné zamestnanie. Otravovala som kopec ľudí a všetci boli veľmi milí a ochotní. Mnohí iniciatívni prichádzali so svojimi návrhmi a nápadmi. Mnoho ďalších dobrých ľudí sa ozvalo cez maily a správy a ponúkali svoju pomoc. Napriek tomu bol pondelok krkolomný termín na to, aby sme vedeli zásadné veci vyriešiť.
Kristián mal v pondelok po škole prísť pre svoje osobné veci a papiere a jeho pobyt v detskom domove mal byť ukončený.

Priebežne sa hlásila pani redaktorka, ktorá si medzi časom požiadala o oficiálne stanovisko Ústredia práce.  Tí vraj o ničom nevedia. Ale zistia.
Prosila som pani riaditeľku Domu na polceste v Kocúriciach, aby Kristiána prijala.  Spoločne sme hromžili nad tým, že deti pred odchodom z domova majú prejsť prípravou na osamostatnenie, lenže prax je taká, že najčastejšie sú jednoducho vykopnuté. V Kristiánovom  prípade ale závažné zanedbanie kolízneho opatrovníka, detského domova aj sudcu spôsobilo to, že Kristián - nezaopatrené dieťa, ktoré sa pripravuje na svoje budúce povolanie, bol o tento svoj zákonný status pripravený.  Bez akéhokoľvek záujmu. Riešenie ich zlyhania - vyhadzov chlapca.

No precedens to nie je. Pani riaditeľka Pukancová vítala vo svojom centre aj decká, ktoré doviezli presne v deň ich osemnástich narodenín vychoši a priamo z decáku.
Alebo prišli mladí sami a neskôr. O dva - tri mesiace po prepustení. Vyhladovaní, dotrhaní a zadlžení. 
Tretinu bezdomovcov na Slovensku tvoria odchovanci detských domovov. Výsledok sociálnej „práce".

V piatok popoludní sa už o vec zaujímali dve redakcie - okrem RTVS aj aktualne.sk. Obe dostali totožné odpovede od Ústredia, že je to tak, chlapec musí odísť z detského domova.
No  v podvečer, div sa svete - na základe prešetrenia situácie prehodnotili svoje vyjadrenie a Kristiána vyhadzovať nebudú. Zostáva "až do vyriešenia situácie v jeho prospech".  
Čo od toho očakávať, to ukáže budúcnosť.

Na jednej strane mám ohromnú radosť. Teším sa s Kristiánom. Preňho to znamená, že môže namiesto neistoty, v pondelok v pohode prísť zo školy,  zložiť veci do svojej izby, pozdraviť svojich kamarátov, svoju sestru a priateľku, zvaliť  sa na posteľ a učiť sa vyhlášku, lebo v týždni robí vodičák. A ešte chvíľu, aspoň tú chvíľu kým sa učí, mať relatívny pokoj.


Na druhej strane mám veľkú zlosť, pretože ak by ma nekontaktoval, ak by sa v tom potom nezačali vŕtať médiá, bol by na dlažbe. V jednej chvíli to bola patová situácia, riešiteľná len obetovaním chlapca. Po intervencii médií sa zrazu hľadá cesta. To naozaj liek na každé zlyhanie štátu je len verejná ostuda v médiách? Kam sme sa to dopracovali?

Kristián nie je jediný ani posledný, na ktorom sa dá demonštrovať úbohosť našej sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.  A médiá nemajú takú kapacitu, aby riešili ročne 300 odchádzajúcich detí z domovov.  Nemajú kapacitu ani na to, aby riešili všetky deti týrané, zanedbávané alebo ohrozené. A nie je to ani ich cieľom.  Tieto deti by mal sanovať systém. Ten systém má k dispozícii skvelý zákon. Zákon hovorí o tom, že je nevyhnutné ochraňovať  práva a právom chránené záujmy detí.

Čím to, že zákon je zdrapom papiera?


Ďakujem všetkým, ktorí sa snažili Kristiánovi pomôcť.
Veľká vďaka vám, známi aj neznámi,  že ste ponúkali pre chlapca pomoc a podporu, že vám na jeho ďalšom osude záležalo.
Veľmi si to vážim.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?