Jiřina Prekopová: Podmienečná láska je bezcenná

Autor: Natália Blahová | 26.3.2014 o 12:48 | (upravené 8.11.2014 o 18:16) Karma článku: 14,23 | Prečítané:  27926x

Bratislava mala tú česť privítať svetoznámu česko-nemeckú „psycholožnici" Jiřinu Prekopovú. Tak ako s vtipom a láskou prekrúca toto slovo, rovnako so srdcom na dlani korení bonmotmi aj svoje odborné verejné vystúpenia. Pracovala s postihnutými deťmi na klinike v Stuttgarte, je autorkou mnohých odborných publikácií a dnes sa zaoberá podporou pozitívneho rodičovstva. V úctyhodnom veku 85 rokov je stále vitálna a energiou dobíja všetkých, ktorí sa ocitnú v jej blízkosti.

 

Pani Prekopová vraví, že nikdy nebolo také ťažké ako dnes vychovávať deti. Nazdáva sa, že láska vo svete hynie a poznáme to podľa toho, ako sa darí deťom a rodinám. Užívame veci a potom ich vyhadzujeme. No nielen k veciam, ale aj k ľuďom máme tento postoj. Vymeníme manžela, manželku, zahodíme dieťa, ak nie je dokonalé.  Žijeme na vrchole blahobytu, no treba pamätať na to, že historické civilizácie na vrchole blahobytu degenerovali. Ako hovorí Hamlet  - „Doba vytknutá z kĺbov šalie."  A pani Prekopová tvrdí, že len s láskou vyberieme zákrutu v apokalypse.

Chlad a výkon

Žijeme dobu, kde chladne láska. Deti sme začali trestať a to prírodné národy nikdy nerobili. Nikdy deti netrestali odlúčením a izoláciou, ani telesnými trestami. Nikdy netrestali odňatím lásky. V tomto sú zvieracie matky vo výhode, lebo nemajú knihy ani univerzity. Vo vzťahu k mláďatám sa riadia svojimi inštinktmi, ktoré ich vedú zväčša správne. No človek vedený rozumom často zabúda na to, čo je pre dieťa dobré. Väčšina mamičiek robí  všetko pre to, aby bolo dieťaťu dobre. No bohužiaľ to z ich pohľadu znamená, aby mu bolo dobre po materiálnej stránke. Aby raz bol z neho schopný právnik, lekár, úspešný človek.  Tým kladú aj na deti také vysoké požiadavky, ktoré ich vedú k úzkosti a depresiám.  
Veľa matiek venuje nadmernú energiu sledovaniu dieťaťa a porovnávaním s tabuľkami či rovesníkmi. To im samozrejme odčerpáva mnoho síl a svojim deťom nastavujú hodnotový rebríček tak, že dôležitejšie ako ono samo je jeho výkon.

Bez empatie niet láskysatka.jpg

Novorodenec je podľa pani Prekopovej predčasne narodený človek. Sám nedokáže nič. Nevie svojim pohybom ani inštinktom vyhľadať matku, je absolútne odkázaný na starostlivosť a ochranu. Ale táto fáza bezbrannosti a odkázanosti má ohromný význam pre ďalší rozvoj empatie u človeka. Jeho upätosť na matku a na ostatných členov rodiny je obdobím, kedy prebieha komunikácia z očí do očí a vtedy sa dieťa učí empatii. Bez rozvinutej empatie totiž nie je možné naučiť sa milovať.

Moderná doba na rozdiel od prírodných národov deti od rodičov vzďaľuje. V minulosti boli malé deti celodenne nosené v náručí rodičov, alebo v plachte na chrbte. Bol to ničím neprerušovaný kontakt, z ktorého deti cítili blízkosť, ochranu a istotu. I keď sa hnevali, i keď boli mrzuté a rozladené.  Tento neustály kontakt s matkou im hovoril - si môj a neopustím ťa, ani keď plačeš, ani keď zúriš.
A to je základ bezpodmienečnej lásky. Láska podmienečná nemá žiadnu cenu. Skutočná láska je bezpodmienečná.

Trestáme neláskou

A v našej dobe sme začali deti trestať telesne aj psychicky, čo pred nami žiaden prírodný národ nerobil. Pod žiadnym trestom sa totiž empatia nekoná. A teda ani rozvoj dieťaťa.  Maličké deti dnes spávajú samé v postieľke za zatvorenými dverami. Potrestali sme ich odňatím lásky a ľudskej spoločnosti v ich najzraniteľnejšom životnom období.  
A ak sme sa na ne hnevali v staršom veku, zatvorili sme ich za trest samé do izby. Navyše s komentárom - porozmýšľaj o sebe a o tom, čo si urobil. Dali sme mu úlohu, ktorú nie je schopné zvládnuť, povedali sme mu, že nie je žiaduce v ľudskej spoločnosti. Keby sme mu však  v rozhovore z očí do očí vysvetlili, čo nebolo správne, a že sme z toho ako rodičia smutní a nahnevaní, ale že napriek tomu ho milujeme, v takejto komunikácii by sa dieťa naučilo o našich pocitoch, o hraniciach a zároveň bolo by utvrdené v tom, že našu bezpodmienečnú lásku ničím a nikdy neohrozí.
„Miluj ma aj keď som sa zašpinil, lebo keby som bol čistý, miloval by ma každý", vraví o bezpodmienečnej láske Jiřina Prekopová.

Ak dieťaťu svojim správaním hovoríme - budem ťa mať rád len potiaľ, pokiaľ budem mať na teba nervy - je to pre neho tá najhoršia správa o tom, že nie je hodné lásky.

Prírodné národy a moderné technológiesad.jpg

Naši predkovia a prírodné národy dieťa zo spoločnosti nevyčleňovali. Nemohli si to dovoliť. Všetci žili spoločne v jednom príbytku a vyhodením dieťaťa von by ohrozili jeho život.  Dieťa bolo súčasťou spoločenstva, či už v dobrej nálade alebo trucovité.  A kontaktom so spoločnosťou sa učilo. Bohužiaľ, čím bohatšia spoločnosť, tým je väčší priestor na vzájomnú izoláciu. Na rozdiel od minulosti máme dnes k dispozícii v domácnosti niekoľko izieb, ktoré sa stávajú väzením, či už dobrovoľným alebo nedobrovoľným.  Máme techniku, ktorú často používame nerozumne, čo bolestivo zasahuje rodinné vzťahy. Ako náhradu rozhovorov, vzájomnej ľudskej a telesnej blízkosti používame televízor, počítače, tablety a smartfóny.  Ako sa majú teda naše deti naučiť empatii?

Jiřina Prekopová hovorí: „Keby som bola diabol a chcela by som zničiť boží plán, zrušila by som polaritu, povedala by som - nič nemusíš, nemusíš znášať ťažké chvíle, nemusíš rozhodovať medzi dobrom a zlom, nemusíš trpieť, nemusíš sa nikomu dívať do očí. Odnaučím vás empatii a urobím to poslednou a najsilnejšou ranou - dám vám digitálnu technológiu a všetkých vás tým ohúrim a omámim. Nebude žiadna empatia. A tam kde nie je empatia, nie je ani láska."

Deti  dnes už mnohokrát nevedia udržať očný kontakt, komunikácia je pre nich namáhavá, pretože ich slovník je chudobný. V našich rodinách sa nerozpráva. Deti a rodičia sedia pred počítačom alebo pred televízorom a tak sa stávame autistickou spoločnosťou.

Len s láskou vyberieme zákrutu v apokalypse jirina-prekopova-rodina-zije-z-lasky-nestandard1.jpg

No s láskou vieme opraviť vzťah medzi rodičom a dieťaťom a aj ten medzi manželmi či partnermi. Celý život je o stretnutí človeka s človekom. Inak by bol každý z nás sám ako vlk. Len vo vzájomnom kontakte vieme precítiť a pochopiť iného človeka. Len vtedy vieme viesť a ukončiť konflikt bez toho, aby sme niekomu ublížili. Konflikt sa stáva užitočným, lebo sme sa počas neho dozvedeli niečo o sebe a niečo o človeku, na ktorom nám záleží. Rodičia tak vlastným deťom ukazujú, ako sa konfrontujú a zmierujú. A to, že konflikt nie je koniec lásky.

Potrestanie odňatím lásky je ten najväčší a najbolestnejší trest.  Predsa aj najhorších zločincov zlomila samotka. Bezpodmienečnú lásku potrebujeme celý život, ale v detstve je pre nás dôležitá ako vzduch na dýchanie.

Postrehy a zápisky zo seminára PhDr. Jiřiny Prekopovej 25.3.2014 v Bratislave

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?