reklama

Už ho nebudem biť

Náš Jakubko bol prváčik. Konečne. Veľmi sa na školu tešil. Bol šikovný, bystrý, mal veľa záujmov, mal rád prírodu, hlavolamy a chcel byť pilotom stíhačky. Dnes viem, že v záujme národnej bezpečnosti je, aby ním nikdy nebol. Zistili sme, že má dislexiu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (60)

Dostal svoj školský zošit nazvaný Prvé čiary. A prvé čiary mu šli podľa našich predpokladov úplne úžasne. - Naozaj bystrý chlapček! - hovorili všetci, ktorí ho mohli trochu spoznať. Poznal huby, hmyz, druhy stromov, s tatom sa vŕtal do televízorov, rád bol, keď sme mu čítali rozprávky a ešte radšej ich potom rozprával z pamäti.

Prehupol sa do druhého ročníka. Začali čítať kratučké články a písať kratučké slohy, o tom ako má mama Emu. Pamätám si ako dnes, keď sme písali za kuchynským stolom domácu úlohu. Veta, ktorú mal napísať znela: Neboli doma. Prvý pokus. Napísal: Meboli doma. Upozornila som ho, že má v tej vete chybu. Nevedel, kde. Vravím, "n" má o jeden kopček menej ako "m". Napísal ešte raz: Meboli doma. -Jakubko, sústreď sa, je tam "neboli". Musíš to prepísať.
Vedela som, že majú zakázané, škrtať v zošite, tak prepísal ešte raz: Meboli doma. - Kurnikšopa, ale už ma hneváš! Okamžite to napíš, ako to má byť! A to už som videla, ako na začiatku riadku vzniká "Me". -Posledný raz ti hovorím, napíš to správne. "N" má iba dva kopčeky!
Adrenalín v mojich žilách vyskočil na neuveriteľnú hranicu. On si snáď zo mňa robí srandu. Zoberiem pero a napíšem na pijak "neboli". - Presne takto to odpíš! A zase meboli. Moje deti som nikdy nebila, predosielam, ale vtedy mi ruka tancovala po jeho chrbte jedne radosť. A to bol asi aj jeho posledný výprask.
Krátko na to, ich mladá pani učiteľka, chvála jej neskúsenosti, poslala z triedy sedem detí do pedagogicko-psychologickej poradne. Nezdalo sa jej, ako čítajú, ako píšu, ako dávajú pozor. Zo všetkých tam zostal iba náš Jakub, ktorého tam poslala vraj iba pre istotu, že pomalšie číta.
Psychologocké testy odhalili vysoký intelekt, pedagogické testy odhalili výrazné zaostávanie. Pomer týchto dvoch entít, rovná sa dislexia. Nastalo obdobie rôznych cvičení a tréningov pod vedením skúsenej pedagogičky (Mgr. Bleščáková, keby ste chceli vedieť meno a ja týmto srdečne ďakujem) a robili sa samozrejme pokroky. Ale mladučká pani učiteľka čakala bábätko, tak uprostred roku odišla. A to si už Jakubko začal tvrdo uvedomovať, že pilotom nebude.
Dostala ich pani učiteľka povolaná z výslužby a na prvom rodičovskom, po mnohých štvorkách a päťkách z diktátov mi povedala iba toľko, nech si z toho nič nerobím, veď aj tak to nebude lepšie, keď je "na hlavu". Dosť ma to naštvalo, bohužiaľ až potom doma. Som z tých , čo nenachádzajú pravé slová v správny čas a potom sa do noci v duchu hádajú s oponentom. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Môj syn nie je na hlavu!!! Má špecifickú poruchu učenia. Ja s tým pracujem. A čo s tým chcete robiť vy pedagógovia? A čo sa s tým naozaj robí? Jedna pani učiteľka povedala:-Budem mu rátať iba do desiatich chýb v diktáte. Druhá povedala:- Nebudem si všímať dĺžne a mäkčene. Našťastie tretia, ktorú dostal, povedala:-Nebudem mu známkovať diktáty.

Po siedmych rokoch, počas ktorých počúval názory na svoju "hlavu" ten vtedy malý, bystrý a šikovný chlapec pojal akési podozrenie, že školské hodnotenie je mu na nič. Nevadí mu štvorka ani päťka, vie že má výhovorku. Zdôraznili mu, že je na hlavu. Už nechce byť pilotom, nechce byť zverolekárom, nechce pracovať v jadrovej elektrárni ako kedysi. Vie, že je niečo iné. "Na hlavu."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neviem si to predstaviť, ako vidí písmeká. Či obrátene alebo dolu hlavou. On mi to nevie povedať, lebo nevie, s čím má porovnávať. On v seba dôveru stratil. Ja dúfam, že nie navždy. Chcem tu byť a stále ju do ňho vlievať, lebo v ňom stále vidím toho malého chlapčeka celého nažhaveného poznávať svet.

Natália Blahová

Natália Blahová

Bloger 
  • Počet článkov:  369
  •  | 
  • Páči sa:  49x

Som sociálna poradkyňa. Ľudské práva, práva dieťaťa, rodinná a sociálna politika sú témy, ktorými sa zaoberám celý svoj pracovný život. Túžim po slušnom štáte, ktorý by fungoval pre ľudí a myslel aj na tých najslabších. Zoznam autorových rubrík:  RodinaúvahyPoéziapocitovkyknižnicaKomentáreu násPolitikafotonezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu