Cigánča

Autor: Natália Blahová | 20.2.2007 o 11:12 | Karma článku: 18,72 | Prečítané:  6253x

Moja schránka sa za posledný týždeň zaplnila Vašimi odkazmi a otázkami. Veľmi sa tomu teším, pretože to je dôvodom, prečo Vám píšem.

Keď sme ju uvideli prvý krát, vedeli sme, že tam na nás čakala. Nezaujímala nás ani jej národnosť, ani etnická príslušnosť, ani zdravotný stav. Riešili sme jej drobný noštek, veľké očiská a malé telíčko oblečené v ružových dupačkách.

- Neberte si rómske dieťa,- hovoril nám počas prípravy psychológ.- Máte dve svoje biele deti. To bude biť do očí a budete mať iba nepríjemnosti.
Ale hovoril nám aj, aby sme si nebrali dievča, lebo by mohlo príjsť v rodine k sexuálnemu obťažovaniu, čím sme jeho slová zaradili do istej kategórie, v čom nás utvrdzoval každým ďalším výrokom.

- Veď to ani nebude naša krv! Čo vás to napadá!- hovorili príslušníci širšej rodiny, pre ktorých je dnes najdrahším talizmanom.

- Ale je rómskeho pôvodu,- hovorí nám sociálna pracovníčka. A nám sa jej noštek nezdal o nič drobnejší a očká o nič väčšie.

- Vieš, ja som sa narodila jednej tete, a tá sa o mňa nemohla starať. A maminka s tatinom hľadali akurát presne takéto krásne dievčatko, tak si ma odniesli z detského domova k nám.
Toto vám porozpráva štvorročná Alžbetka na požiadanie a veľmi rada. Je to pre ňu pútavý príbeh, ktorým si ešte aj sama polichotí. Preto sa nebojím situácie, keď sa jej to bude niekto snažiť vyložiť nešetrným spôsobom. Dúfam, že v tom bude vidieť stále ten zaujímavý príbeh, ktorým je výnimočná.

Z rómstva jej zostali čierne vlasy, očká a zmysel pre rytmus. Raz som sa jej snažila vysvetliť, že ten chlapček v telke je černoch. Nerozumela. Pre ňu to bol iba Tom. Neskôr sa o to určite zasa pokúsim. Nie preto, že by som si myslela, že deti sú zlé, ale preto že niekedy posúvajú ďalej informácie počuté od rodičov. Inak by každý černoch zostal Tomom a každá cigánka Alžbetkou.

Nad vykreslenými katastrofickými scenármi sa dnes iba pousmejeme. Bývame na dedine a myslím, že ľudia v našom okolí vedia. Vedia to aj kolegovia, priatelia, známi, kamaráti. A s čím sme sa stretli? Hlavne s pochopením.

Verím v dobrých ľudí. Pretože stretám iba takých. Myslím, že človek ublíži hlavne zo strachu pred nepoznaným. Nemyslím, že tým našej princeznej cestu vydláždim, ale aspoň pozametám. Preto rozprávam. Rozprávam učiteľkám, deťom, známym aj neznámym. Preto rozprávam Vám. Viem, že pochopíte.

Dieťa je dieťa. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo spája Kmotríka, Výboha či Trnku? Slabosť pre jeden biznis

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

Dobré ráno

Dobré ráno: Covid sa medzi ľudmi bez domova šíri šialenou rýchlosťou

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.


Už ste čítali?